TITLE

Základné potreby dieťaťa

Poznatky o vývine človeka tvoria prvý nevyhnutný krok k pochopeniu každého dieťaťa. Ideálne je dať dieťaťu, ktoré sa narodí, vhodné podmienky a umožniť mu prirodzený vývin. U detí v náhradnej rodinnej (alebo ústavnej) starostlivosti sa však vyskytujú faktory, ktoré negatívne ovplyvnili alebo spomalili rast a rozvoj dieťaťa. Preto je dôležité poznať hlavné potreby dieťaťa.

•  Fyzické potreby
ubytovanie, strava, oblečenie, teplo, fyzické prejavy ako objatie a bozky, držanie a dotyky, bezpečie
•  Emocionálne a psychické potreby
láska, opatera, pocit príslušnosti, stimulácia, životná istota a bezpečie, potreba učenia, získavania skúseností a štruktúry zmysluplného sveta, potreba identity
•  Sociálne potreby
schopnosť budovať vzťahy, komunikovať, riešiť problémy, vychádzať s druhými ľuďmi a inými kultúrami
•  Náučné potreby
usporiadanie hodnôt a morálky, učenie sa zručnostiam v živote, podpora učenia v škole
•  Morálne a spirituálne potreby
rozlišovanie dobra od zla, budovanie hodnotového systému

Základné emocionálne a psychické potreby dieťaťa

Zo spomenutých potrieb odborníci najviac kladú dôraz na základné psychické potreby dieťaťa, ktoré v nenahraditeľnej forme ovplyvňujú harmonický vývin dieťaťa. Napĺňanie psychických potrieb je pre zdravý a harmonický vývin rovnako dôležité, ako napĺňanie fyzických (biologických) potrieb. Ich neuspokojovanie ohrozuje dieťa v bezprostrednej závislosti na veku dieťaťa, na intenzite a trvaní nepriaznivých okolností.

Potreba životnej istoty a bezpečia – potreba blízkej osoby

Je to potreba žiť v blízkosti osoby, ku ktorej si dieťa vytvára puto. Takéto puto sa vytvára už počas prenatálneho vývinu, problematike ktorého sa dnes venujú mnohé vedecké štúdie. Zhodne konštatujú, že dieťa už počas vnútromaternicového vývoja vníma matku, jej hlas, pocity, prežívanie a adekvátne na to reaguje. Tento vzťah môžeme definovať ako láskyplné puto medzi dvoma indivíduami, ktoré pretrváva v priestore i čase a slúži im na emocionálne spojenie.
Takýto vzťah sa v prirodzenom vzťahu rodič – dieťa tvorí od prvých okamihov života a v takomto spojení sa rodičia a deti vzájomne ovplyvňujú a formujú. Odborníci dnes nepochybujú o tom, že tento vzťah ovplyvňuje fyzický i intelektuálny vývin dieťaťa a pomáha tiež pri budovaní základov pre vývin psychiky. Prirodzený vzťah s blízkou osobou sa stáva vzorom, prototypom pre ďalšie medziľudské vzťahy dieťaťa v širšej rodine, ako aj so širokým okolím.
Uspokojenie tejto potreby umožňuje organizmu cieľavedomú spoločenskú, poznávaciu a objaviteľskú aktivitu. Potreba mať svoje zázemie, svoj ostrovček istoty človeka uspokojuje predovšetkým v citových vzťahoch. Najbezpečnejšie sa cítime, ak máme okolo nás niekoho, kto nás má rád, kto k nám patrí.
Ak deti prežili silné citové vzťahy, môžu nachádzať základné istoty i v období dospelosti cez blízkosť rodinných vzťahov. Uspokojovanie tejto potreby citovej väzby pomáha dieťaťu: dosiahnuť plný intelektuálny potenciál, triediť a chápať pozorované okolie a udalosti, myslieť logicky, dôverovať iným, získavať sebadôveru, lepšie zvládať stres a frustráciu, redukovať pocity žiarlivosti, prekonávať bežné strachy a obavy, zvyšovať vedomie vlastnej hodnoty, pri vývine sociálnych emócií a pri vývine svedomia.
Potreba stimulácie, ktorá vedie živý organizmus k činnosti: úsmevy, prihováranie sa cez citoslovce, nosenie na rukách, vnímanie a ochutnávanie nových jedál, vnímanie hračiek a objektov rôznych tvarov, farieb a materiálu, vnímanie zvukov.

Potreba učenia, získavania skúseností a štruktúry zmysluplného sveta

Ak sa majú z jednotlivých podnetov stať poznatky a skúsenosti, nestačí samotné hromadenie podnetov, musí byť v týchto podnetoch systém, ktorý nám ich pomôže spracovať a pochopiť. Len keď ich môžeme uviesť do svojho osobného systému, stávame sa múdrymi a skúsenými. Uspokojovanie tejto potreby umožňuje organizmu učiť sa, získavať skúsenosti a prispôsobovať sa životnému prostrediu. Dieťa sa v rodine učí zvládať jednoduché úlohy od tých najzákladnejších, až po zložité sociálne začlenenie. Rodičia vedú dieťa od biologickej a prirodzenej závislosti až k postupnej nezávislosti.
Aj po úplnom osamostatnení sa a založení si vlastných rodín, môžu si deti budovať vzťahy založené na partnerských, rovnocenných modeloch so svojimi rodičmi. Vlastná skúsenosť rodinného zázemia, vzťah puta s rodičmi, pocit istoty a lásky im pomáhajú pri vytváraní vzťahov a väzieb s vlastnými deťmi. Tým tento pozitívny cyklický proces pokračuje do ďalšej generácie.
Nedostatočné uspokojovanie potrieb stimulácie a učenia dokazuje aj: povrchnosť a nediferencovanosť citov, sociálnych vzťahov a nápaditosti v správaní, oneskorenie psychomotorického a rečového vývinu detí, zvýšenú mieru školskej nezrelosti.

Potreba identity, vedomia vlastného „ja“, vlastnej hodnoty, spoločenského uznania a spoločenskej hodnoty

Ide o možnosť uplatnenia sa. Dieťa si uvedomuje vlastné „ja“ a rovnako čaká potvrdenie svojho „ja“, očakáva a potrebuje ocenenie, pochvalu jeho výkonov, akceptovanie svojho statusu. Táto nevyhnutná kvalita rodičovského správania – hodnotenie a prijatie dieťaťa dáva priestor na uspokojovanie potrieb osobnostno-sociálneho významu vo vývine človeka.
Uspokojenie tejto potreby je podmienkou sebaúcty, sebavedomia, ktoré ďalej umožňuje uspokojivé zaradenie sa do spoločnosti. Rodičia sú modelom pre jeho „ja“ a odovzdávajú mu hierarchiu hodnôt. Úzky citový akceptujúci vzťah s matkou (rodičmi) ako vonkajší „manažér“ usmerňuje spočiatku akékoľvek aktivity dieťaťa. Neskôr je nahradený vlastným „manažmentom“ – inštitúciou „ja“, ktorou si dieťa vykonáva svoje aktivity a vzhľadom na ňu hodnotí celé dianie okolo seba i v sebe.